Polnoc. Znudený a nedostatkom spánku značne trpiaci redaktor Gameswebu, začína podliehať hlasu svojho lepšieho ja, veliaceho slušne pracujúcemu človeku, ktorý zajtra (ehm teda vlastne už dnes) musí vstávať do práce, si ísť dať po dvoch prebdených nociach  konečne stretnutie s posteľou, keď v tom zachváti jeho monitor žnúci nápis Infernal. Lepšie ja zmieneného redaktora bolo práve poslané do pekla, venujte mu preto prosím  minútu ticha a následne vykročte za ním.

 

In god I trust for hell I fight

Poznáte to, byť nezamestnaným v dnešnej dobe nie je bohviečo. Niekto predsa musí platiť benzín do nadupaného Mustangu, zaisťovať ,,primeranú“ hladinu alkoholu v krvnom obehu a sem tam si poriadne užiť s nejakou ľahkou devou, alebo si pustiť žilou nejakú tú psychotropnú látku. Byť nezamestnaným sa proste nevypláca a v prípade, že Váš  posledný zamestnávateľ nepokladá výpoveď z jeho strany za právoplatnú pokiaľ žijete, to platí dvakrát. Svoje vie o tom aj Ryan Lennox, ktorý má so svojím životopisom bývalého anjela, ktorý bol poslaný na Zem udržiavať rovnováhu, avšak akosi podľahol už vyššie zmienením nerestiam, za čo následne dostal padáka, určité pochopiteľné problémy si nájsť prácu. Aby som to upresnil, Ryan je bývalým veľmi schopným agentom organizácie Etherlight, ktorá je niečím ako CIA pracujúca pre nebo vedúca boj proti organizácií Abyss, ktorá stojí na druhej strane barikády teda pekla. O tom kto ponúkne pomoc z nezamestnanosti sa už pravdepodobne nemá zmysel zmieňovať. Uznávam, že to všetko znie pomerne šialene, avšak ako sami uvidíte výrok Shakespeara o tom, že dobro a zlo je len pohľad na vec z dvoch rozdielnych uhlov, tu platí do poslednej bodky.

 

Devil on the line

Príbeh máme za sebou, poďme sa teda pozrieť, ako vyzerá taký bežný pracovný deň zamestnanca pekla. Prvý deň v novej práci Ryana začína návštevou kláštora, do ktorého ho svojím chrapľavým hlasom  posiela jeho šéf, ktorý je tak ako každý správny  nadriadený diablom(v tomto prípade to platí doslovne) kritizujúcim Raynovo počínanie, čo vyústi v priebehu hry v pár pomerne zábavných slovných prestreliek – podriadený citujúci bibliu dokáže zdvihnúť tlak aj pokiaľ ste z pekla. Po ceste cez zasneženú krajinu, Vám šéf taktiež stihne vysvetliť, že pracovať pre peklo má aj určité zamestnanecké výhody a bonusy, medzi ktoré patria aj špeciálne schopnosti, ktoré Vám bude s pribúdajúcimi odpracovanými hodinami sprístupňovať. Konkrétne sa jedná o ohnivú ruku, ktorá dokáže vystreliť náboj zo zbrane s oveľa zdrcujúcujšími účinkami na nepriateľov, telekinézu pomocou, ktorej budete môcť hýbať vecami vo vašom okolí nevynímajúc možnosť pohadzovať si s protivníkmi, teleport pre riešenie zapeklitých situácií a hádaniek, a pohľad odhaľujúci veci bežným smrteľníkom neviditeľné. Aby ste všetky tieto schopnosti mohli využívať, budete potrebovať manu, ktorú získavate zabíjaním nepriateľov, prípadne okolo sa ponevierajúcich civilistov. Čerešničkou na torte je pre Vás vysávanie duší Vašich nebohých nepriateľov, čím tak získate drahocenné zdravie. Bohužiaľ tento úkon sa stane veľmi skoro iritujúcim, pretože aj keď síce disponuje efektnou animáciu, jeho vykonanie trvá približne 5 sekúnd, čo pri zvážení toho, že túto činnosť budete vykonávať po každej prestrelke, pretože je s ňou spojené aj získavanie zbraní od padlých nepriateľov, naozaj príliš nepoteší.

 

Infernal je 3rd-person akcia, takže časté prestrelky sa v Ryanovom pracovnom diári vyskytujú prakticky nonstop a to či už proti klasickým nepriateľom, alebo nejakému tomu bossovi. Prestrelky sú veľmi chytľavé a v spojení s hudobnou kulisou dokážu vyvolať tú pravú akčnú atmosféru, v ktorej budete ďakovať za každé čo i len trocha nepriestrelné krytie. AI nepriateľov na najnižšej obtiažnosti práve neexceluje, avšak už na strednej obtiažnosti začnú predstavovať nepriatelia výzvu pre  každého priaznivca intenzívnej akcie. Hra pred Vás taktiež sem tam postaví aj nejakú tú hádanku, pri ktorej riešení je zväčša potrebné použiť jednu z Ryanových vyššie zmienených špeciálnych schopností   Prostredia, v ktorých sa jednotlivé misie odohrávajú sú pomerne rôznorodé – okrem zmieneného kláštora v zasnežených horách zavítate do rafinérie, prístavu alebo na lietadlovú loď.

All seeing one, don’t see everything

Grafické spracovanie Infernalu je, ako môžete s okolitých obrázkov vidieť, na veľmi vysokej úrovni. Autori si dali záležať na rôznych špeciálnych efektoch – pri pohľade na snehovú fujavicu, v ktorej vďaka hustému sneženiu nevidíte ani na krok, som sa nezmohol na nič iné ako výstižné WOW. Hra beží na modifikovanom Source engine, takže je tu taktiež prítomná kvalitná fyzika a pomerne solídna optimalizácia. Solídny je taktiež soundtrack, vytvárajúci hutnú atmosféru gitarovými vypalovačkami.

 

This place is godforsaken my son. Whole world is godforsaken grandpa. 

Musím sa priznať, že príbehy pojednávajúce o nebi a pekle sú mojou srdcovou záležitosťou a z tohto dôvodu som sa na Infernal veľmi tešil a moje očakávania boli pomerne vysoké. Výsledný produkt síce má nejaké chybičky, avšak v celkovej mierke sa jedná o nadpriemernú zábavu, ktorá stojí za hriech.